Manifestované fyzické telo
Jedným zo zázrakov informačných polí je manifestácia fyzických tiel. Albert Einstein dokázal, že E=mc2, čo znamená, že pri veľmi vysokej rýchlosti (rýchlosť svetla na druhú) sa hmota môže premeniť na energiu.
Albert Einstein (1879-1955), teoretický fyzik a vedec
Veľmi zjednodušene teda môžeme povedať, že zrýchlená hmota je energia a prejavom spomalenej energie je hmota. Informácia sa sama rozhodne, akú podobu si práve zvolí. Aj svetlo má dvojakú povahu, raz je hmotnou časticou a inokedy má povahu vlny. Kvantová fyzika dokázala, že samotná hmota v skutočnosti ako princíp ani neexistuje, veď všetko je energiou.
Kvantová fyzika je fyzikou možností. Podľa nej je ľudské telo zhustením informácií. Materialistický svet pevne veril v existenciu hmoty a zrazu sa zistilo, že hmota funguje na inom princípe, než sa pôvodne myslelo a hlásalo. Väčšina ľudí sa však pridŕža aj takých dogiem, o ktorých reálnom základe sa ani nepresvedčili. Vo veciach vonkajšieho sveta sa pohybujú istejšie, než vo vlastnej vnútornej realite. Práve preto sú dnes ľudia ľahko manipulovateľní.
Manifestácie hmoty boli zaznamenané v periodickej sústave chemických prvkov. Aktuálne tabuľky obsahujú 118 položiek (117. a 118. ešte neboli doteraz objavené).
Medzi nimi sú aj prvky, ktoré sa v prírode nenachádzajú, ale boli vytvorené. Dmitrij Ivanovič Mendelejev v roku 1869 v periodickej sústave chemických prvkov popísal 60 prvkov a podľa hmotnosti ich systematizoval. Vtedy ešte nič nevedel o zložitej štruktúre elektrónov. Od tej doby boli objavené mnohé ďalšie prvky. Podľa názoru bádateľov sa v človeku nachádza najviac prvkov zo všetkých živých bytostí – doteraz sa to potvrdilo pri 90 prvkoch, ale podľa viacerých bádateľov možno ich počet odhadnúť na 108. Čím je živá bytosť vyspelejšia, tým komplexnejší je súbor prvkov, z ktorých pozostáva. Rastliny majú v porovnaní s človekom podstatne menej prvkov.
Aké závery z toho možno vyvodiť? Tomu sa budem venovať v ďalších kapitolách. „Cieľom alchymistov bolo nájsť správnu rovnováhu medzi komponentmi a také postupy, ktorými je možné z jedného prvku vytvoriť iný.“ (….)
Alchymista – Rembrandt
Prvými majstrami alchýmie boli Zosimus, Synesius (pravdepodobne 350 n.l.) a Jabir ibn Hayyan (722-815 n.l.), ktorí boli úspešní a uznávaní už počas svojho života. Abu Ali al-Husain ibn Abdallah ibn Sina (980-1037 n.l.), ktorého v Európe nazývali Avicena, bol najznámejším islamským lekárom. V rokoch 1100 až 1312 vynikli v rozvoji vedy templári, v tom sa skrývali divy ich lazaretov. Phillippus Aureolus Theophrastus Bomblast von Hohenheim (1493-1541) sám seba nazýval Paracelsom. Bol prvým, ktorý zovšeobecnil chemické reakcie.
Paracelsus napríklad rozdelil chemické procesy prebiehajúce pri horení takto: keď pálime drevo, tá časť, ktorá horí, je síra, to čo sa odparuje, je ortuť, a popol je zmesou solí. Saint Germain, alchymista žijúci v 18. storočí, získal nesmrteľnú slávu vďaka elixíru života. Slávna kniha Antoine-Laurenta de Lavoisiera (1743-1794), Traité Élémentaire de Chimie (Základy chémie) bola uverejnená v roku 1789. Možno ju považovať za prvú modernú odbornú knihu o chémii. I keď vtedajší významní chemici neprijali Lavoisierov nový prístup, od konca 18. storočia Lavoisierove názory ovládali rozmýšľanie chemikov. Joseph Louis Proust (1754-1826) dokázal, že chemické zloženie uhličitanu meďnatého nezávisí od toho, ako ho vyrobia.
V prácach alchymistov boli už náznaky výskumu povahových prvkov. Prišli na to, že veda nebude schopná pochopiť mystiku dovtedy, kým nespozná úzky vzťah medzi elementárnymi vlastnosťami nachádzajúcimi sa v ľudskom organizme a medzi ľudskými prejavmi. Mojim cieľom je okrem iného touto štúdiou pomôcť spoznať tento vzťah.
Králi mágovia obdarili Ježiša znalosťou alchýmie
Ľudské štruktúry homeopatie: súhrn zdedených, ako aj životnými situáciami nadobudnutých pozitívnych a negatívnych fyzických, mentálnych a duchovných vlastností.
Alchymisti neskúmali v prvom rade možnosti ako vyrobiť zlato, ale oveľa hodnotnejšiu vec – kľuč k telesnému, duševnému a duchovnému zdraviu. Boli najuznávanejšími bádateľmi svojej doby, ktorí vedeli narábať so silou prvkov a s informáciami v nich uloženými.
Zmena postoja v rozmýšľaní – nebezpečenstvá mylných ideí
Vibrácie získané z minerálov, rastlín a materiálov živočíšneho pôvodu stelesňujú rôzne aspekty bytia. Tento svet by sme mohli prirovnať i k svetu starovekých bohov, kde všetky pozitívne a negatívne vlastnosti majú svojho boha. Hnev, odvaha, duch, vedomosti, boj, ženskosť, mužskosť… Život každého človeka je vlastne „neustálou komunikáciou“ s týmito prvkami a nie je to nič iné, než nepretržitý dialóg s rôznymi aspektmi bytia. Všetky, aj tie najmenšie zmeny, konflikty, neúspechy alebo choroby, ktoré nastanú v aspekte bytia človeka, nie sú ničím iným, než aktiváciou oblastí spadajúcich pod božskú zvrchovanosť v univerzálnom informačnom poli. Energetické polia obklopujúce človeka sú ako šupky cibule.
Moderný materializmus, rovnako ako niektoré náboženstvá, väčšinou zbavuje ľudí zodpovednosti. Možno to je jedným z dôvodov, prečo ľudia čakajú riešenia na svoje fyzické, duševné a duchovné problémy od iných. Mnohí necítia svoju vlastnú zodpovednosť! Pre dokonalé fungovanie ľudského organizmu je veľmi dôležitá znalosť všetkých našich siedmich úrovní. Kto hľadá riešenie, ten nájde systém. A kto hľadá niečo iné, alebo nehľadá nič, ten argumentuje svojimi výhradami. Preto som vypracoval osobitnú vzdelávaciu metódu, aby v mojej škole záujemcovia našli orientačné body v týchto svetoch.
Hmota môže byť naočkovaná na fyzickej úrovni, napríklad mlieko kefírovými baktériami, chlebové cesto droždím a pod. Na úrovni vibrácií možno homeopatiu použiť podobne. Ale na duchovnej úrovni možno požadovaný účinok dosiahnuť iba informáciami. „Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov! …“ S týmito slovami Ježiš upozorňuje na nebezpečenstvo ideí. V rámci svojich výskumov chemici hľadajú liek proti patogénnym baktériám. V človeku však neprebiehajú len chemické, ale aj energetické, emocionálne, myšlienkové, duševné a duchovné procesy.
Preskúmal som aj to, aké vonkajšie a vnútorné príčiny spôsobujú v organizme disharmóniu. Harmonizácia je možná len vtedy, ak na všetkých siedmich úrovniach odstránime poruchy a anomálie. Každý si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za poruchy, ktoré v ňom vznikli a rozvinuli sa.
Vynikajúci súčasní astronómovia zistili, že univerzum sa rozpína. Aj naša myseľ sa musí neustále rozpínať. Nemôžeme žiť ako otroci našich starých predstáv. Isaac Newton (1643-1727) sa svojho času usiloval namaľovať obraz poslušného univerza.
Myslel si, že samostatné veci sú od seba nezávislé a fungujú v priestore a čase podľa stálych zákonov. Aj na telo nazeral ako na stroj fungujúci podľa hodinového strojčeka. Za jeho viditeľný motor označil srdce a mozog. Moderní vedci si mysleli, že celý organizmus je riadený prostredníctvom DNA.
Dnešní vedci však odhalili, že tieto koncepcie sú mylné. Veda po stáročia vychádzala z Newtonovho mechanistického pohľadu na svet. Zanedbávala taký pohľad na svet, kde sa informácie a živý svet popisujú ako energetické pole. Newton učil: „Sústreď sa na hmotu a iným sa nezaoberaj!“
Ildikó Kovács – Magyar a András Kovács – Magyar
Zmena postoja vo fyzike – následky kvantovej fyziky
Newtonov koncept hodinového strojčeka sa začal rozpadať. Objavy kvantovej fyziky ukázali, že svet nefunguje tak, ako sa tvrdilo dovtedy. Vo fyzike boli objavené obrovské anomálie, ktoré už nebolo možné vysvetliť tradičným modelom.
Mechanistický obraz starého sveta, ktorý fungoval vypočítateľnejšie, bolo treba zamietnuť. Kvantová fyzika zmenila naše vnímanie reality. Albert Einstein pred vyše deväťdesiatimi rokmi dokázal, že v blízkosti veľkých nebeských telies sa svetlo odkláňa. V roku 1920 týmto zlomil jednu nohu stola materialistického obrazu sveta. Druhým zásadným prelomom bolo spoznanie vzájomnej premeny energie a hmoty E=mc2. Kvantová fyzika zistila, že neexistuje hmota, ale len energia a rôzne formy jej prejavu. Aj v oblasti výskumu ľudského mozgu nastal obrovský pokrok. Encefalografom dnes už možno zmerať mozog a energetické pole vytvorené mysľou. Magneto-encefalograf je prístroj, ktorého senzory sú umiestnené tak, že sa nedotýkajú hlavy. Meraním energetických signálov sa potvrdilo, že mozog vyžaruje informačné a energetické polia.
Za sto rokov, od roku 1875 do 1975, prešla biochémia obrovským rozvojom. Dlho sa myslelo, že ľudské telo je mechanizmom zlúčenín. Ak sa v prípade problémov podávajú vhodné zlúčeniny, stav človeka sa zlepší. Do určitého bodu sa ukázalo, že je to správne, ale neskôr to vyvrátila rastúca miera chronických ochorení. Krátkodobým podávaním vhodných zlúčenín – v akútnych prípadoch – sa dalo dosiahnuť zlepšenie, lepšie výsledky.
Kvantoví fyzici znázornili vzájomnú premenu hmoty a energie na nasledujúcom jednoduchom príklade: Ak by sa atómové jadro vodíka zväčšilo na veľkosť jablka, jeho elektrón o veľkosti maku by ho obiehal vo vzdialenosti cca. 400 km. Veľkosť atómu (čo sa týka jeho priemeru) by bola 800 km. Tento príklad vhodne ilustruje, že drvivá väčšina atómu pozostáva z polí a energetických priestorov. Z tohto pohľadu človek obsahuje len hmotu o veľkosti špendlíka a ostatné jeho zložky sú energia a informácia. Kvantová fyzika pri ďalšom skúmaní zistila, že protóny, neutróny a elektróny tvoriace atóm možno rozdeliť na ďalšie súčasti a energetické pole. Pri takomto pohľade Zem ako planéta obsahuje hmotu len o veľkosti oriešku a jej ďalšie zložky pozostávajú len z priestorov a energetických polí.
Je zaujímavé, že do biológie ešte neprenikla zmena pohľadu, ktorá už nastala v kvantovej fyzike a atematike.
Profesor biológie Rupert Sheldrake vyhlásil: „Hlavným problémom je v súčasnosti prevládajúci biologický model: redukčný a mechanický”. Tento prístup sa usiluje všetko vysvetliť rozdelením na malé jednotky, najmenšie súčasti organizmu, obvykle molekuly. Organizmus sa ešte stále považuje za stroj, ktorý riadia zákony fyziky a chémie. Predpokladá sa, že chemické reakcie v tele sú riadené centrálne.
Hovorí sa, že reakcia vzniká v dôsledku nárazov molekúl. Jedna molekula sa zrazí s druhou a vzájomne si odovzdávajú informácie. Podľa tradičných názorov takto prebieha veľké množstvo chemických procesov. V našich bunkách by sa mali molekuly po vzájomnom nájdení zraziť. To je už však na základe súčasných poznatkov zastaralé.
Podľa súčasného stavu lekárskej vedy riadiaci systém organizmu pozostáva z enzýmov a hormónov. I keď je už dnes vedecky dokázané, že v riadení zohrávajú svoju úlohu naše pocity a ďalšie telesné polia. Jednostranný prístup neposkytol uspokojivé vysvetlenie na mnohé choroby, poruchy správania a na celý systém fungovania človeka. Newtonovo niekdajšie poňatie, podľa ktorého je hmota vo všetkých prípadoch primárna, už neobstojí.
Moderná fyzika už dávno zamietla zastaralý názor, paradigmu. Pochopila, že nie hmota, ale myseľ alebo duch je prvotný. I keď to nedefinovala ako ducha, ale ako energetické pole, inteligentné energetické pole. Mnohí nazerajú na vedu, ako na absolútnu pravdu, ako na nejaký príbeh, ktorý už bol dávno napísaný. A pritom veda je román na pokračovanie, ktorého scenár sa stále prepisuje, meniac tým jeho dejovú líniu.
Lekári napríklad sto rokov skúmali ako fungujú stimulačné bunky. Napriek tomu stále nevedia, ako bunky navzájom komunikujú a ako spracovávajú informácie. Potvrdzujú to aj mimotelové zážitky. Veď dnes sa už vie, že myseľ nie je len v mozgu.
Autoritatívne metódy, ako zastrašovanie, či násilie, ešte aj teraz stále v niektorých inštitúciách dobre fungujú. Poznanie môže priniesť pochybnosti. Pochybnosti o všetkom, v čo ľudia veria len z tradície. Viera je často dogmatická a nejde o vedomie založené na skúsenostiach. Viacero generácií vyrástlo na euklidovskej geometrii. Ako sa však ukázalo, priestor, v ktorom žijeme, nie je euklidovským.
Na začiatku 20. storočia vedci zistili, že s univerzálnymi fyzikálnymi zákonmi niečo nie je v poriadku. Hmota za rôznych podmienok ukazuje odlišný charakter. Rakúsky výskumník Erwin Schrödinger dokázal, že o elementárnej častici, elektróne, nie je možné povedať, kde sa presne nachádza a aké má vlastnosti. Nanajvýš možno povedať, kde sa pravdepodobne nachádza. To je Heisenbergov princíp neurčitosti.
Keď sa objavila veda, odmietla mýty a ako predmet vedeckého výskumu ostala iba hmota, ktorá bola technicky nepostrádateľná. Prvky, ale musíme rešpektovať, pretože z prvkov pozostávame aj my – toto je sebapoznanie a sebaúcta. Ako by rešpektoval iných niekto, kto nerešpektuje sám seba? Prvky sú schopné riadiť, prijímať, odovzdávať a uchovávať informácie. To platí aj pre vodu. Voda je schopná uchovávať informácie zvukov, obrazov, pocitov, myšlienok, udalostí, a to svojským spôsobom. Život prichádzajúci z univerza je nasýtený informáciami. Naša telesná realita odzrkadľuje nielen pocity a myšlienky, ale aj hlbšiu pravdu. Keď sa o tom všetkom človek presvedčí, priamo úmerne sa tým zvýši aj jeho povedomie.
Zdroj: matrixdrops.com